Ako bojovať s vírusmi v kancelárskych budovách? Správna výmena vzduchu je kľúčová
Dizajn kancelárskych priestorov musí byť navrhovaný predovšetkým s dôrazom na produktivitu a zdravie ľudí, ktorí sa v kancelárii pohybujú. Avšak okrem interiérového dizajnu hrá významnú úlohu aj správa kancelárskych budov. Zabezpečenie správnej ventilácie vzduchu, efektívneho využitia klimatizácie či dobrej úrovne vlhkosti vzduchu v kanceláriách dokáže výrazne obmedziť šírenie infekčných látok, a zaistiť tak lepšie zdravie pracujúcich ľudí. V súčasnej situácii väčšina firiem preferuje home office, samozrejme po odznení pandémie dôjde k návratu do kancelárií. Ako by teda mali kancelárske budovy účinne zaistiť výmenu vzduchu?
Pozor na rekuperačný výmenník
Ventilácia v kancelárskych budovách pracuje väčšinou iba s čerstvým vzduchom z vonkajšieho prostredia, takže riziko nákazy z odpadového vzduchu z kancelárií nehrozí. Podľa dostupných informácií sa nový koronavírus neprenáša čisto vzduchom ale kvapôčkami, prípadne prachovými časticami. Problém však môže nastať vtedy, keď sa v budove k spätnému získavaniu tepla používa tzv. rotačný rekuperačný výmenník.
Rotační rekuperačný výmenník
(niekedy tiež regeneračný) je určený na prenos tepla alebo vlhkosti. Základnou súčasťou rotačného rekuperačného výmenníka je rotor, ktorý jednou polovicou zasahuje do odvádzaného prúdu vzduchu a druhou polovicou do vzduchu privádzaného. Otáčaním rotora tak dochádza k prenosu nakumulovanej tepelnej energie a vlhkosti z odvádzaného vzduchu do vzduchu privádzaného. Tento typ rekuperačného výmenníka je efektívny a obľúbený predovšetkým pre veľmi rýchlu návratnosť investície. Bohužiaľ v nich dochádza ku kontaminácii vzduchu privádzaného z vonku odvádzaným vzduchom z kancelárií, a preto hrozí zvyšovanie koncentrácie infekčných látok v privádzanom vzduchu.
Odporúča sa preto vzduchotechnické jednotky používať bez zapnutého rotačného výmenníka, a to najmä tam, kde sa reálne pohybujú osoby. To isté platí o systémoch, ktoré využívajú cirkuláciu odvádzaného vzduchu, kedy je potrebné systém prevádzkovať ako 100 percentne čerstvovzdušný.
Hlavný je prívod čerstvého vzduchu
Pre obmedzenie šírenia infekcie je nutné zaistiť pravidelný a čo najväčší prísun čerstvého vzduchu do kancelárií. Vetranie by malo v budovách fungovať (pokiaľ je to možné) nepretržite, teda aj cez noc a počas víkendu, kedy v nich nikto nepracuje. Ako v budovách s mechanickou ventiláciou, tak predovšetkým v budovách bez nej, sa odporúča čo najviac otvárať okná. Áno, z hľadiska teploty to môže byť trocha nepríjemné, ale prísun čerstvého vzduchu výrazne pomáha obmedzovať koncentráciu infekčných častíc.
Pre zabezpečenie dostatočného množstva čerstvého vzduchu pre každého človeka je tiež dobré aspoň mierne znížiť počet zamestnancov v jednej kancelárii. Po každom vstupe do kancelárie, kde sa niekto pohyboval, by mal zamestnanec otvoriť okno aspoň na 15 minút. Okná v kancelárskych budovách je nutné otvárať vo všetkých typoch priestorov (s výnimkou toaliet o ktorých si ešte povieme). Aby následne dochádzalo k prúdeniu vzduchu naprieč budovou.
Vlhkosť a teplota ovplyvnia vírus len v extrémnych prípadoch
Šírenie niektorých vírusov je možné obmedziť príslušnou zmenou vlhkosti a teploty v budove. Bohužiaľ podľa dostupných informácií to neplatí o najnovšom type koronavírusu. Vírusu, ktorý má na svedomí pandémiu, vyhovuje široké spektrum podmienok a šíri sa bez problémov aj v miestach s 80% vlhkosťou či teplotách dosahujúcich 30 °C. Podobné podmienky sú samozrejme úplne nevhodné pre dlhší pobyt v kanceláriách.
Stredoeurópske podmienky nám hrajú do kariet
Z hľadiska šírenia infekcie teda nie je nutné meniť nastavenie klimatizácie či úroveň vlhkosti. V suchom vzduchu môže byť nosná sliznica dokonca ešte viac citlivá voči infekciám. Pravda však je, že v stredoeurópskych podmienkach sa vlhkosť vo vnútri budov aj bez špeciálnych systémov drží na prijateľnej úrovni.
Maximálny stupeň filtrácie nie je v kanceláriách potrebný
Vzduchotechnické jednotky v kancelárskych budovách sú väčšinou vybavené dvojstupňovou filtráciou. Kapsový alebo rámový filter sa v nich nachádza ako na výstupe čerstvého vzduchu, tak na výstupe odvádzaného odpadového vzduchu. Účinnosť filtrov a ich použitie sa líši podľa typu budovy. Pre bežnú kancelársku prevádzku sa používajú najmä filtre týchto tried:
- G3, G4 (zachytí peľ či hmlu)
- M5 (zachytí výtrusy či cementový prach)
- M6 (zachytí väčšie baktérie či zárodky na nosných časticiach)
- F7, F8 (zachytí jemný prach, ktorý vstupuje do ľudských pľúc)
Vzduch z vonkajšieho prostredia
V potravinárskom a farmaceutickom priemysle či nemocniciach, kde je potrebné zabezpečiť vyšší stupeň filtrácie, sa používajú tzv. HEPA a ULPA filtre (trieda H a U). Tie dokážu zachytiť aj mikročastice, teda aerosóly a vírusy. V bežných kancelárskych budovách nie je nutné a často ani prakticky možné vymeniť existujúce filtre za vyššiu triedu. Ako už vieme, prenos nového koronavírusu vzduchom nepatrí k hlavným rizikám, takže šírenie infekcie prijímaním vzduchu z vonkajšieho prostredia nepredstavuje závažné nebezpečenstvo.
Vírus sa väčšinou viaže na väčšie častice, ktoré používané jemné filtre nižšej triedy zachytia bez problémov. Občas pri vypúšťaní môže dochádzať k miernej kontaminácii vonkajšieho vzduchu.
Pravidelná výmena filtrov a čistenie povrchov
V kancelárskych budovách je potrebné pravidelne meniť filtre vzduchotechniky. Aj keď nie sú zdrojom kontaminácie samy o sebe, môžu zanesené filtre spôsobiť zníženie prívodu čerstvého vzduchu z vonku a tým prispieť k zvýšenej koncentrácii vírusových častíc v kanceláriách. Výmena filtrov môže prebiehať podľa normálneho rozvrhu, samozrejme nezaškodí aj vyššia frekvencia kontroly a výmeny.
Tam, kde je nainštalovaný rotačný výmenník, sa musí častejšie pristupovať k dôkladnému čisteniu a dezinfekcii. Naopak častejšie čistenie či dezinfekcia vzduchové potrubia nie je potrebná. Vírusy sa vo ventilačných kanáloch neukladajú a sú unášané prúdom vzduchu.
Opakované čistenie povrchov
Okrem čistenia filtrov by si správcovia budov (či samotný zamestnanci) mali dávať pozor na povrchy, ktorých sa často dotýka veľké množstvo ľudí. Nový koronavírus zrejme prežíva na rôznych typoch povrchov aj niekoľko dní. Kvôli tomu je nutné často dezinfikovať napr. kľučky, kancelárske kuchynky a ďalšie miesta, kde dochádza k priamemu i nepriamemu kontaktu s inými ľuďmi.
Nevyhnutná opatrnosť
Jeden zo starších výskumov ukázal, že vírus umiestnený na kľučky dverí a stoly dokáže počas dvoch až štyroch hodín preniknúť na 40 až 60 % povrchov v celej budove. Najmä toalety vyžadujú špeciálnu starostlivosť ako z hľadiska vzduchotechniky, tak z hľadiska opatrnosti zamestnancov. Otvorené okná na toaletách by mohli viesť k prúdeniu kontaminovaného vzduchu do ostatných miestností. Namiesto otvorenia okien je teda na toaletách nevyhnutné zabezpečiť neustály odvod vzduchu (24 hodín denne).
Zníženie rizika nákazy
Pri dodržaní všetkých spomenutých zásad a s dodržiavaním odstupu medzi jednotlivými zamestnancami by sa malo riziko nákazy v kancelárskych budovách výrazne znížiť. Masový návrat do kancelárií je možné očakávať koncom jari či začiatkom leta, kedy by nemal byť problém s otváraním okien a dostatočným prísunom čerstvého vzduchu. Samozrejme by sme nikdy nemali zabudnúť na základnú ochranu pred vírusom, a to časté umývanie rúk a obmedzenie dotýkania sa tváre.