Regulácia teploty v kanceláriách a ako na ňu?
Vykurovanie a klimatizácia kancelárskych budov patria k finančne a energeticky najnáročnejším aspektom. Mikroklíma v kancelárií ma tiež veľmi výrazný vplyv na celkovú pohodu a produktivitu zamestnancov. Termoregulácia taktiež nemôže byť pri navrhovaní kancelárskych priestorov prehliadaná. Naopak, zabezpečenie správnej mikroklímy musí byť jednoznačne v popredí. Aj v starších budovách, ktorých termoregulácia nie je zo stavebného hľadiska ideálna, je možné docieliť vynikajúcich výsledkov pomocou správne rozvrhnutého interiéru a zapojenia moderných technológií. Ako teda nadstaviť teplotu v kancelárií, ktorá bude vyhovovať všetkým zamestnancom?
Aká teplota prospieva nášmu telu?
Rovnováha
Prvou zásadou, na ktorú musíme počas designu termoregulačných riešení myslieť je, že každý jednotlivec sa odlišuje z hľadiska vlastnej teplotnej pohody. Teplotná pohoda organizmu nastáva vo chvíli, kedy existuje rovnováha medzi vyprodukovaným a odvádzaným teplom nášho tela. Ide o pomerne úzke teplotné pásmo, mimo ktoré sa naše telo musí vysporiadať buď so záťažou tepla, alebo naopak so záťažou chladu.
Stabilita
Hlavný problém tkvie v tom, že nie je možné unifikovať produkciu tepla jednotlivých zamestnancov. Aj keby sme zaviedli pravidlá práce ako vystrihnutú z románu 1984 (napr. každý zamestnanec by nosil absolútne rovnaké oblečenie a vykonával rovnako náročné úlohy po celý deň), potom by na vnútornú teplotu nášho tela mali stály vplyv prvky ako metabolizmus, únava alebo psychická záťaž.
Áno, aj psychika môže úplne zmeniť naše momentálne teplotné potreby. Najmä negatívne psychické prejavy ako stres. Určite poznáte, kedy vás doslova zaleje horúčava, najmä, ak ste práve zistili, že na splnenie náročnej pracovnej úlohy vám zostáva menej času, než ste si pôvodne mysleli.
Zákon hovorí jasne
Maximálne 26°C
Podľa zákona (Zákon č. 355/2007 Z. z.) je maximálna povolená teplota v priestore určenom pre kancelársku aj administratívnu prácu 26°C. Táto hranica teploty je odporúčaná v extrémnych letných teplotách okolo 32°C, kedy je rozdiel medzi vnútornou pobytovou a vonkajšou teplotou by nemal byť vyšší než 6°C. V takých podmienkach budeme pracovať práve v letnom extréme a pri teplotách cca 27°C.
V klimatizovaných priestoroch sa však oplatí opatrnosť s príliš nízkymi teplotami počas sparných, letných dní. Keď sa človek vráti z horúceho vonkajšieho prostredia, môže krátkodobo oceniť rýchly a výrazný pokles teploty. Pravidelný pohyb medzi miestami s rozdielom teploty viac ako 6 °C môže poškodiť zdravie a spôsobiť prechladnutie.
Na termoreguláciu sa musí myslieť už pri návrhu stavby
Začiatok plánovanie
Správna regulácia teploty v budove je závislá na správne premyslenom TVB (technickom vybavení budov) projektu, architektonickom riešení budovy a tiež jej polohou. Pri výbere kancelárií k prenájmu je potrebné zohľadniť, či sa priestory nachádzajú v modernej budove vybavenej napríklad lomenými prvkami fasády, kvalitným zasklením s reflexnými prvkami pre odraz tepelných ziskov na strane vonkajšej fasády alebo predokennými žalúziami, ktoré dokážu účinne zadržiavať slnečné žiarenia a znížiť tak teplotnú záťaž v interiéri.
Tam, kde tieto prvky chýbajú, môžu byť v mnohých prípadoch dodatočne nainštalované. Je to však už otázka dohody a investícií z hľadiska prenajímateľa.
Teplotné zóny sú šalamúnskym riešením
Problém open space
Keď už poznáme fakty o subjektivite teplotnej pohody, musí nám byť jasné, že veľký open space priestor, v ktorom je udržiavaná jednotná teplota, dokáže byť problematický. Aj v budove, ktorá je vybavená aktívnymi prvkami, ktoré zabraňujú prílišnej akumulácii tepla v interiéri, bude dochádzať k nezhodám medzi jednotlivými zamestnancami. Lepším riešením je viac členená kancelária, ktorá ponúka dostatok súkromia a predovšetkým teplotnej zóny.
Flexibilita
Veľké množstvo firiem dnes upúšťa od rigidného systému, kedy každý zamestnanec musí pracovať iba na jednom určenom mieste. Princípy coworkingu a tzv. desk sharingu (zdieľanie jedného pracovného miesta viacerými zamestnancami) prenikajú aj do klasických korporátnych štruktúr. V kanceláriách s rôzne nadstavenými teplotnými pásmami tak môžu zamestnanci počas dňa voľné zdieľať priestory, ktoré im teplotne viac vyhovujú.
Vytvorenie teplotných pásiem samozrejme vyžaduje prieskum daného priestoru, zapojenie inteligentných chladiacich technológií a tiež spätnú väzbu od jednotlivých zamestnancov, aby pásma skutočne zodpovedali požadovaným podmienkam. Skrátka, termoregulácia kancelárskeho priestoru musí byť ušitá na mieru.
Nepodceňujte vlhkosť
Negatívne dopady
Subjektívna teplota nie je jediným prvkom mikroklímy, ktorý ovplyvňuje naše zdravie a psychickú pohodu. Teplota v kancelárií musí byť doplnená aj vhodne zvolenou vlhkosťou. Ideálne by sa mala relatívna vlhkosť vzduchu v kancelárií pohybovať v rozpätí medzi 30 až 70%.
Ak vlhkosť klesne pod 20%, dochádza naopak k poklesu produktivity zamestnancov, k únave a k vysúšaniu slizníc horných dýchacích ciest, čo výrazne uľahčuje preniknutiu škodlivých látok, vírusov a baktérií do organizmu.
Termoregulácia v kancelárií je komplexný odbor a problematika, s ktorou vám veľmi radi poradíme. Dnes sú najcennejší zdraví a výkonní zamestnanci. Neváhajte a obráťte sa na nás
Autori fotografií: Unsplash, Petr Andrlík
Publikované: 17. 8. 2020