Štvordňový pracovný týždeň: nedosiahnuteľná utópia, alebo cieľ?

Pracovať štyri dni v týždni a začínať víkendový odpočinok už v piatok? Nejedná sa iba o zúfalý sen každého zamestnanca pri štvrtkovej obedovej prestávke, ale tiež o experiment, ktorý už niekoľkokrát prebehol v praxi. Výsledky štúdií a reálnych skúšok štvordenného týždňa sú rozhodne zaujímavé. Je možné takýto systém úspešne implementovať aj vo vašej spoločnosti?

Možné výhody štvordenného pracovného týždňa

V zásade existujú dve hlavné varianty štvordenného pracovného týždňa. Buď môžu podniky udržať 40 hodín práce týždenne a rozložiť ich medzi 4 dni namiesto klasických 5 (výsledkom by teda boli 4 dni po 10 hodín práce), alebo skrátiť nielen dni, ale aj hodiny Dôležitou podmienkou v druhom prípade však je, že za 32 hodín práce týždenne by zamestnanci mali dostať rovnakú odmenu ako za 40 hodín

Prečo o štvordennom týždni vôbec uvažovať? Firmy aj zamestnanci k skráteniu počtu pracovných dní môžu mať rôzne dôvody, ale medzi tie hlavné patria:

  • Lepší work-life balance: Skutočná a fungujúca rovnováha medzi súkromným životom a prácou je pre veľa ľudí ťažko dosiahnuteľná. Vďaka kratšiemu týždňu by ľudia získali viac času na rodinu, priateľov a vlastné záujmy.
  • Zlepšená produktivita: Lepší work-life balance by mal znamenať menej stresu, vyššiu životnú spokojnosť a menšiu únavu. Je teda možné predpokladať, že zamestnanci budú viac motivovaní a menej často si budú brať dovolenku/budú chýbať v práci kvôli chorobe.
  • Enviromentálny dopad: Kratší čas strávený v kancelárií je kratší čas strávený využívaním energií, vytváraním kancelárskeho odpadu a produkovaním emisií pri ceste do práce a späť.
Teraz teda vieme približné dôvody, prečo by firmy mali o štvordňovom týždni uvažovať. Ako ale vyzerá jeho implementácia v praxi?

Historické začiatky

Ulica Wall Street sa semaforom

Koľko hodín?

Zavedenie kratšieho pracovného týždňa bolo prvý krát zvažované v USA počas ekonomickej krízy v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Aj takí veľkí priemysloví magnáti ako Henry Ford či W.K. Kellogg podporovali skrátenie pracovnej doby. V ich prípade sa jednalo dokonca o návrhy šesťhodinového pracovného dňa. Tridsaťhodinový pracovný týždeň mal byť spôsobom, ako udržať zamestnancov oddýchnutých a pracujúcich na maximum.

Coworking prostredie pre zamestnancov

Kratšia doba,
menšie mzda

Historik Benjamin Hunnicutt vo svojej knihe Work Without End: Abandoning Shorter Hours for the Right to Work však popisuje rýchly koniec snahy zaviesť kratší pracovný týždeň potom, čo so skrátením práce prišlo aj ku kráteniu miezd. Zamestnanci v ťažkej ekonomickej situácií prestali bojovať o skrátenie pracovnej doby a namiesto toho sa radšej snažili o udržanie dostatku pracovných miest.

Súčasné experimenty

V poslednom desaťročí sa chuť experimentovať so štvordenným pracovným týždňom vrátila a výsledkom je niekoľko zaujímavých praktických experimentov.

Industriálne prostredie hlavného mesta Auckland

Nový Zéland

V roku 2018 firma Perpetual Guardian na Novom Zélande zaviedla kratší pracovný týždeň po dobu 6 týždňov v marci a apríli. 240 zamestnancov firmy každý týždeň hlasovalo o tom, ktorý deň zo svojho pracovného týždňa chcú vyškrtnúť a dostávali pritom rovnakú mzdu. Celý proces bol tiež sledovaný a vyhodnocovaný expertami z Aucklandskej univerzity (celú štúdiu si môžete prečítať tu).

Výsledky do veľkej miery opisovali všetko, čo propagátori štvordenného týždňa vyzdvihujú. Zamestnanci hlásili menej stresu, väčšie zapojenie do práce a tiež silnejší pocit spokojnosti ako s prácou, tak s vedením firmy. Od novembra 2018 môžu zamestnanci Perpetual Guardian na základe vlastnej voľby pracovať buď v klasickom päťdňovom režime, alebo iba 4 dni v týždni.

Denný pohľad na mesto Tokio

Japonsko 

Aj veľké nadnárodné firmy ako Microsoft sa rozhodli vyskúšať, ako by mohol vyzerať štvordenný pracovný týždeň v praxi. Japonská pobočka Microsoftu otestovala kratšiu pracovnú dobu v auguste 2019, s prekvapivým zistením, že produktivita bola vyššia než v auguste 2018. Predajná zložka firmy si počas skrátených týždňov viedla až o 40% lepšie než v predchádzajúcom roku. Firma sa okrem toho rozhodla skrátiť maximálnu dĺžku pracovných schôdzok na pol hodinu a maximálny počet ľudí na schôdzke na 5. Okrem produktivity sa zlepšilo tiež narábanie s energiami a kancelárskymi pomôckami.

Postupne teda rastie základňa štúdií, na ktoré môžu záujemcovia o štvordňový pracovný víkend stavať svoje požiadavky. Čo ale stále bráni plošnému zavedeniu kratšieho pracovného týždňa?

Prekážky a problémy

Nalepovacie lístočky pre poznámky

Súčasné návyky

Propagátori kratšieho týždňa musia bojovať so súčasnou pracovnou kultúrou a požiadavkami. Doteraz neznáme výsledky naozaj dlhodobých štúdií, ktorý by potvrdzovali, že štvordenný týždeň zvyšuje produktivitu v dlhšom časovom horizonte. Otázkou je tiež správne rozloženie pracovnej záťaže s ohľadom na psychické a fyzické zdravie zamestnancov. Nie každý má reálnu šancu na vtesnanie pracovnej náplne do 32 hodín týždenne (buďme úprimní, veľkému množstvu z nás nestačí ani 40 hodín).

Skrátením pracovného týždňa sa tiež kráti doba, počas ktorej sa môžu zamestnanci venovať klientom a ich potrebám. Máloktorý zákazník bude skákať od radosti vo chvíli, keď zistí, že dodávateľ služieb či produktov v piatok prestane dvíhať telefóny.

Presklené kancelárie v mrakodrape

Priority

S rysujúcou sa ekonomickou krízou v závese za pandémiou tiež prichádza podobná situácia ako v 30. rokoch, kedy veľa ľudí nebude požadovať náročné experimenty s pracovnou dobou, iba udržanie stabilného pracovného miesta. Na druhú stranu koronavírus mení kancelársky život vo veľkom, takže sa možno dočkáme nových dát o štvordňovom alebo dokonca kratšom pracovnom týždni v blízkej dobre.

Spríjemniť zamestnancom prácu a zvýšiť ich efektivitu však môžete už teraz vďaka modernému pracovnému prostrediu, ktoré vám CAPEXUS pomôže vytvoriť. Radi vám ukážeme najnovšie trendy v našom showroome, rovnako je možná nezáväzná schôdzka s našimi odborníkmi na tému workplace consultancy.

Posaďte sa u nás ...

Navštívte náš showroom a vyskúšajte si nábytok na vlastnů kožu.


Autori fotografií: Unsplash,  Petr Andrlík

Publikované: 8. 9. 2020

Zaujal vás článok? Zdieľajte ho.